Missa Brevis Zdeňka Krále

Počúvam Missa Brevis od Zdeňka Krále v autobuse cestou na filmový festival do Karlových Varov. Niečo mi nežne zdvíha hlavu. Pozerám sa hore. Vidím len ťažké mraky, šero, šeď. Ale pomaly začína presakovať skrze šeď a šero hlas neba. Nebo spieva. Podivím sa a začnú mi stekať slzy po tvári z pretoľkej nehy. Nebo ma silne zovrie v dlani, pozdvihne k sebe a úpenlivo so všetkou možnou vesmírnou silou a láskou prosí: „Pozri sa hore. Pozdvihni oči. Počúvaj ma ako ti spievam. Je to pre teba.“ Pozerám sa okolo seba. Počujú to aj ostatní? Zdá sa, že nie. Sme příliš pohrúžení v svojich myšlienkach, s mobilmi, krikom detí v autobuse pádiacom do Varov. Hlavy sklonené k zemi. Ale nebu, myslím, to nevadí. Aj tak, aj napriek tomu, nám spieva. So všetkou nehou, silou a láskou, ktorou vie, nás zdvíha k sebe, nás nic netušiacich a spiacich cestujúcich v autobuse. To je pre mňa Missa Brevis od Zdeňka Krále.